V tejto stálej rubrike uverejňujeme jednoduché školské fyzikálne pokusy. Vo všeobecnosti sú nenáročné na materiálne prostriedky a v mnohých prípadoch si ich žiaci možu zopakovať doma. Tešíme sa aj na Vaše príspevky.
Demonštrácia atmosferického tlaku.
Pomôcky: prázdna plechovica 0,33 l od piva (pepsi...), varič, vedro s vodou, rukavice.
Realizácia: Na dno plechovice nalejeme do výšky cca 0,5 cm vody a necháme na variči asi 2 minuty vrieť. Potom pomocou rukavice plechovicu rýchlo ponoríme hore dnom (otvorom dolu) do vedra s vodou. Plechovica sa okamžite zdeformuje. Deformáciu doprevádza aj zvukový efekt.
Vysvetlenie: Pary vriacej vody vytlačia molekuly vzduchu z plechovice. Ochladením vo vedre vodné pary skondenzujú na kvapalinu, ktorá má ďaleko menší objem. V plechovici je preto podtlak a zvonku pôsobiaci atmosferický tlak nádobu zdeformuje.
Poznámka: Dej je taký rýchly, že sa tlaky nestačia vyrovnať vnikaním vody do plechovice.
Literatúra: napr. Svoboda, E. - Pokusy z fyziky s jednoduchými pomůckami, Prometheus, Praha 1995.
Youngov pokus v domácich podmienkach.
Prvý experimentálny dôkaz interferencie svetla urobil anglický učenec Thomas Young (1773-1829) v roku 1801. Cieľom domáceho pokusu je pozorovať vznik interferenčného obrazu, pozostávajúceho zo sústavy rovnobežných svetlých a tmavých pásov, ktorý vzniká po rozdelení svetelnej vlny Youngovou dvojštrbinou.
Pomôcky: kúsok alobalu alebo čierneho papieru, súprava ihiel rôznej hrúbky, ľubovolný bodový svetelný zdroj (malá žiarovka, lampy osvetlujúce ulice alebo slnečné svetlo odrazené od kovovej guľôčky priemeru 1 - 3 cm - priame pozorovanie clonou vymedzenej časti Slnka sa neodporúča, pretože je pre oči únavné).
1.Príprava a realizácia: Do pásika alobalu širokého asi 3 cm urobte ihlou otvory, zmenšujúcich sa priemerov, začínajúc s priemerom 0,6 - 0,8 mm. Najmenšie otvory urobíte tak, že len špicou ihly prepichnite alobal, väčšie otvory získate tým, že ihlu buď ďalej zasúvate do otvoru, alebo použijete hrubšiu ihlu. Na získanie presných kruhových otvorov otáčajte s pásikom, alebo ihlou okolo jej osi.
Postupne pozerajte cez jednotlivé otvory v pásiku alobalu, umiestneného tesne pri oku, na vzdialený svetelný bodový zdroj. Overte si, ako vplýva veľkosť kruhového otvoru na priemer centrálnej svetelnej stopy a kruhov obkľučujúcich ju na difrakčnom obraze.
2.Príprava a realizácia: Do podobného pásika alobalu urobte ihlami dvojité otvory. Do pravej a ľavej ruky vezmite rovnaké ihly. Vo vzdialenosti pol milimetra urobte do alobalu týmito ihlami dve dierky. Usilujte sa súčasne rovnako silno pritlačiť na obidve ihly, pričom hroty ihiel by mali zvierať s kolmicou malý uhol. Takto dostanete dvojitý otvor, ktorý sa dá urobiť aj jednou ihlou, ale ako ukazuje prax, jeho kvalita je horšia. Pokus môžete najlepšie pozorovať, keď priemery otvorov sú 0,2 - 0,4 mm a vzdialenosť medzi nimi je 0,4 - 0,6 mm.
Pozorujte vzdialený bodový svetelný zdroj cez takto získané dvojotvory. Pri správne zostavenom domácom pozorovaní mali by ste vidieť centrálnu svetelnú stopu rozdelenú tmavými pásmi na rad svetlých pásov. ( Ak sú kruhové otvory pravideľné a rovnakého priemeru, tmavé a svetlé pásy môžete dobre rozoznať nielen v centrálnom kruhu, ale aj v okolitých svetlých kruhoch difrakčného obrazca.) Overte si, ako závisí počet a šírka pásov v strednej svetlej stope od rozmerov otvorov a od ich vzájomnej vzdialenosti. Ako sa zmení interferenčný obraz, ak dvojotvor otočíte o 900 okolo osi spájajúcej oko a zdroj svetla
Poznámka: Pri realizácii domáceho pokusu takýmto spôsobom sa ešte dôkladnejšie presvedčíte o tom, že Youngov pokus nie je iba čisto interferenčný, ale súčasne sa tu prejavuje aj ohyb svetla.
Literatúra: časopis Kvant,1987