Projektové vyučovanie
II. časť
Paedr. Edita Lysinová, Gymnázium M. R. Štefánika, Šamorín
Tvorba žiackych projektov z fyziky na Osemročnom gymnáziu M. R. Štefánika v Šamoríne začala v školskom roku 1996/97 vo vtedajšej Sekunde A na podnet a zároveň pod vedením PhDr. R. Horylovej, ako súčasť projektu integrovaného vyučovania fyziky s podporou programu PHARE. Chcem zdôrazniť, že tvorbu projektov chápeme iba ako súčasť alternatívneho spôsobu vyučovania fyziky, nejde teda o čisto projektové vyučovanie. Vo svojom príspevku ukážem na konkrétnom príklade projektu celý priebeh jeho vzniku, realizácie i vyhodnotenia.
Na základe vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že prípravnej fáze projektu sa oplatí venovať dostatok času, priestoru i energie, pretože o to menej problémov a nedorozumení sa vyskytne pri samotnej práci s deťmi. Predovšetkým je treba formulovať cieľ projektu. Ten musí byť pre žiakov jasný a pochopiteľný, aby v ňom videli fantáziu i praktické využitie. Potom nasleduje časová realizácia projektu. Osvedčilo sa mi vypracovanie jedného projektu v každom polroku školského roka. Žiakom oznámim tému projektu. Z učebných osnov pre kvartu osemročného gymnázia sa mi zdalo vhodné využiť tematický celok “Mechanická práca a energia” ako dobrý základ na vypracovanie projektu s názvom: “Možnosti získavania elektrickej energie s prihliadnutím na ochranu životného prostredia”.
Jednou z foriem príprav na projekt bola exkurzia do atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Tým sme dali nášmu projektu nový rozmer – využitie jadrovej energie. Vzhľadom na to, že problém vodného diela Gabčíkovo sa priam bytostne dotýkal nášho mesta, zdalo sa mi samozrejmé využitie aj tohto aspektu. Ďalšou výhodou pre deti je to, že elektráreň a plavebné komory vybudované v Gabčíkove sú ľahko prístupné a už niekoľko rokov sú cieľom rodinných výletov i atrakciou pre hostí, ktorí sem prichádzajú. V projekte žiaci konfrontovali aspekty ekologické s ekonomickým hľadiskom výroby elektrickej energie i predĺžením lodnej cesty až po Čierne more.
Ďalšou, nemenej zaujímavou témou bolo využitie slnečnej energie. Tu sa žiaci venovali najmä slnečným kolektorom, ich uplatneniu v domácnostiach, v poľnohospodárstve, v motorizme a podobne. Za zmienku stojí aj energia vetra, aj napriek tomu, že u nás táto forma využitia energie nie je preferovaná. V oboch prípadoch boli žiaci nútení siahnuť po rôznych časopisoch, pretože ucelené informácie, ktoré by vzhľadom na svoj vek pochopili, sú málo dostupné.
Ďalšou formou prípravy projektu boli aj dve hodiny fyziky venované zhromaždeniu, ale hlavne triedeniu materiálov, ktoré žiaci nazbierali. Rodili sa tu nové nápady, vznikali plagáty a dopĺňali sa informácie. V tomto školskom roku sa naša škola pripojila do siete Internet. Vďaka tomu príprava na projekt nadobudne v budúcnosti nové rozmery.
Po prípravnej fáze nasleduje prezentácia žiackych prác. Na prezentácii projektov je vždy prítomné vedenie školy a podľa možností aj jeden až dvaja učitelia fyziky z iných škôl. Na poslednej prezentácii žiaci Kvarty A vytvorili deväť skupín ( väčšinou trojice a štvorice ). Každá z nich mala k dispozícii rovnaký časový priestor ( cca 10 minút ) a využívala pri tom všetky pomôcky, ktoré žiaci nazhromaždili a sami vyrobili ( koláže, modely, schémy, plagáty, ... ).
Hodnotenie prezentácie prebieha súčasne s výstupmi. Každý z prítomných hostí a každá pracovná skupina (okrem tej, ktorá práve prezentuje projekt), má právo udeliť istý počet bodov. Maximálny počet vždy závisí od počtu prítomných hostí a skupín, aby výsledok nepresiahol stanovených 120 bodov.
Z prezentácie sme vytvorili aj videozáznam. Jeho význam bol v tom, že žiaci mohli uvidieť svoje vystúpenia aj z pohľadu diváka.
Konkrétnym prínosom tohto projektu bolo, že deti dôkladnejšie spoznali región v ktorom žijú. Možno si uvedomili potrebu šetrenia vodou, elektrickou a tepelnou energiou, aj z hľadiska ochrany životného prostredia i z ekonomického hľadiska. To je ten moment spojenia fyziky so životom, o ktorý sa snažím. Myslím si, že je dôležité, aby učiteľ odovzdával nielen odborné vedomosti, ale aby pestoval v žiakoch kladný vzťah ku všetkému, čo ich obklopuje.
Prvú časť príspevku sme uverejnili v predchádzajúcom čísle FL.
[ Predchádzajúci článok] | Úvodná strana | Nasledujúci článok]