“Trojdňová expedícia? Prečo nie?“ Takto asi uvažovalo mnoho učiteľov, ktorí sa vďaka priebežnému vzdelávaniu NONA I dozvedeli o tejto aktivite doktorky Maštenovej. Príjemná cesta, primerané ubytovanie a chutná strava nás neprekvapili. Nadšenie a ochota, hlavne mladších členov astronomického krúžku, áno. RNDr. Maštenová myslela na náš zrak a v deň príchodu do Szombathelyi nám požičala alebo predala špeciálne okuliare, poučila nás, kedy a ako ich používať, ako fotografovať, kamerovať a pozorovať. V deň zatmenia sa naše zraky upriamovali k oblohe a sledovali najprv oblačnosť, potom čiastočné zatmenie. Táto fáza bola pomerne dlhá, tak sme navštívili aj sprievodné akcie v mestečku. Čím bol rožtek Slnka na oblohe tenší, tým viac sa nás pripravovalo na dvore internátu, v ktorom sme bývali. Napätie rástlo, posledné úpravy a zrazu to nastalo. Nadšenie, jasot, cvakanie fotoaparátov. Slzy dojatia v tme nevidieť. Aj takéhoto krásneho nebeského divadla sme sa mohli dožiť.
“Ešte 20 sekúnd do konca zatmenia“ - ohlasovala na dvore časomiera. Neopakovateľné minúty letia rýchlo a tmavú oblohu zrazu zalialo slnečné svetlo. O pár hodín ju zaplnili nimbokumulusy a my sme do nitky zmokli. Po daždi sa na oblohe objavila krásna sýtofarebná dúha. A to ešte nebol koniec. Na neskorý večer pre vytrvalcov, ktorí sa nedali zastrašiť ani bleskami a mrakmi, pripravili naši maďarskí susedia veľkolepý ohňostroj. Rozžiaril okolie, akoby chcel vynahradiť ľuďom chýbajúce dve minúty svetla na poludnie.
Za našu deväťčlennú rodinu týmto vyslovujem veľké poďakovanie RNDr. Maštenovej, vďaka ktorej sme toto všetko mohli prežiť.

[ Predchádzajúci článok] | Úvodná strana | Nasledujúci článok]