Jednoduché pokusy, tak ako sme to viackrát zdôrazňovali, majú v sebe aj veľký motivačný náboj. Žiakov môžu upútať napr. pokusy, v ktorých sa niečo deje inak ako očakávali.
Pohár bez dna.
Pomôcky: priehľadný pohár, špendlíky, voda
Realizácia: Do pohára nalejeme vodu až po horný okraj. Na veľké prekvapenie žiakov sa voda ani po vložení sto špendlíkov z pohára nepreleje. Špendlíky musíme vkladať opatrne, aby sme nerozvírili hladinu vody v pohári.
Vysvetlenie: Keď sa pozorne pozrieme na pohár, do ktorého sme už nahádzali okolo sto špendlíkov, spozorujeme zmenu. Hladina vody v pohári je vypuklá, jej úroveň sa dvíha nad okraj pohára. V tomto jave je vysvetlenie celej záhady. Voda môže len veľmi ťažko navlhčiť sklo, ktoré je vždy trochu mastné. Preto sa neprelieva tá časť vody, ktorú špendlíky vytláčajú. Voda síce nepreteká cez okraj pohára, ale sa dvíha viac uprostred pohára. Keď si uvedomíme aký nepatrný objem zaberá jeden špendlík a aký je veľký objem vypukliny, vieme kde je tá voda ktorú špendlík vytláča. Pokus je ešte efektnejší, keď namiesto špendlíkov použijeme mince. Tých sa tam vojde tiež niekoľko desiatok.
Bezváhový stav
Stačí nám plastová fľaša, zátka s prevŕtanou dierkou a kúsok polystyrénu alebo korku na nitke (dlhšej ako výška fľaše). Do fľaše nalejeme zhruba do dvoch tretín vody, vhodíme do nej polystyrén (pred tým prestrčíme niť cez zátku) a uzavrieme ju. Keď fľašu prevrátime, polystyrén vypláva na povrch a za sebou potiahne aj niť. Za koniec nite, ktorá trčí von cez zátku, môžeme plavák pritiahnuť ku dnu. Po uvoľnení vypláva opäť na povrch kvapaliny. Inú situáciu môžeme pozorovať, keď v okamžiku pustenia nite pustíme aj fľašu. Pri jej voľnom páde sa všetko čo je v nej nachádza v bezváhovom stave (aj kvapalina vytlačená polystyrénovým plavákom). Pozorujeme (aby bol na to čas, musíme fľašu pustiť z väčšej výšky, aspoň 3-4 metre), že kým fľaša padá, zostáva plavák pri dne. Vysvetlenie nájdeme u Archimeda.
Ťažisko, moment sily, trenie
- o týchto veličinách môžeme hovoriť pri hľadaní ťažiska napr. obyčajnej metly. Položíme metlu do vodorovnej polohy na ukazováky vystretých rúk tak, aby boli čo najďalej od seba. Prsty potom pomaly približujeme k sebe. Pozorujeme, že bez nášho pričinenia sa metla kĺže striedavo po jednom a druhom prste, kým sa nestretnú v ťažisku. Ak tento pokus robíme so zaviazanými očami, stáva sa z neho kúzlo. Nezaškodí žiakom povedať, že veľa kúzelníckych trikov je vlastne aplikáciou fyzikálnych zákonitostí. Navrhnite žiakom aby kúzlo vysvetlili a požiadajte ich aj aby vymysleli čo by sa dalo urobiť, aby „kúzlo" nevyšlo.
Teplo, teplotná vodivost, skupenské teplo
- budú hneď zaujímavejšie, keď necháme zovrieť vodu v papierovej nádobke, napr. nad plynovým kahanom. Žiakov bude iste zaujímať čo to spraví s papierom bez vody. Občas treba niečo zničiť a papierová nádobka je na to ideálna, keďže to nič nestojí.
Zaujíma vás história fyziky ?