Väčšina žiakov je presvedčená, že na hodinách fyziky sa riešia iba úlohy takého typu, ktorých riešenie je nasledovné: najprv si treba napísať zadanie, nájsť vhodný vzorec, potom dosadiť hodnoty a na kalkulačke vypočítať výsledok. Toto všetko “sa” však napíše na tabuľu a stačí to odpísať.

Niekedy sa riešenie “spestrí” kreslením obrázku. Avšak aj voči obrázkom možno mať výhrady – fyzikálne obrázky totiž nezobrazujú skutočnosť realisticky, ale trochu avantgardne. Tak napríklad namiesto auta alebo vlaku kreslíme “hmotný” bod, namiesto kufra ležiaceho na podlahe a pripraveného na transport kreslíme akúsi tehličku, hojdačku nahrádzame rovnou čiarou a prevraciame iba predmety, ktoré vyzerajú ako kváder. A navyše do týchto obrázkov prikresľujeme nejaké čiary so šípkami až dovtedy, kým sa obrázok stane úplne neprehľadným.

Na hodinách fyziky sa riešia aj úlohy iné, a to úlohy kvalitatívne. Tieto úlohy majú žiaci radšej – netreba pri nich toľko písať. Pri nich totiž učiteľ položí otázku, a vzápätí si na ňu aj sám odpovedá.

Nemusím určite zdôrazňovať, ako sa na hodinách fyziky trápia tí žiaci, ktorí nemajú ambície stať sa fyzikmi-vedcami, ale túžia byť hercami, maliarmi, umelcami, a preto uprednostňujú humanitne zamerané predmety ako napríklad jazyky. A práve pre “jazykárov” je úloha, ktorej je tento príspevok venovaný. Netreba pri nej poznať jediný vzorec a dokonca nepotrebujeme ani kalkulačku, a predsa je to úloha tak trochu aj fyzikálna.

Zadanie úlohy je nasledovné:

Napíšte Archimedov zákon iba pomocou slov, ktoré začínajú písmenom “k”.

Možno sa vám vyriešenie tejto úlohy zdá na prvý pohľad nemožné. Nie je to tak a skôr ako budete v čítaní pokračovať, pokúste sa o jej vyriešenie.

Ak ste sa naozaj potrápili a úlohu ste riešili, určite ste zistili, že túto úlohu je na hodine fyziky opodstatnené zadať. Jednak ide o motiváciu žiakov – “jazykárov”, ktorí sú pri riešení vo výhode a tentokrát môžu na hodine fyziky vyniknúť. Keďže je to úloha divergentná, existuje naozaj veľa formulácií, úloha rozvíja tvorivosť žiakov, čo je v dnešnej dynamickej spoločnosti pre žiakov prínosom. Ďalším dôvodom je pochopenie Archimedovho zákona. Skúste sa niekoho opýtať na Archimedov zákon. Určite začne odriekať (teda v prípade, že bude o jeho existencii vedieť) alebo si spomínať na slová zo známej definície, ktorá je uvedená s malými odlišnosťami v každej učebnici fyziky:

Teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované vztlakovou hydrostatickou silou, ktorej veľkosť sa rovná tiaži kvapaliny s rovnakým objemom, ako je objem ponorenej časti telesa. [1]

Úvodnú časť definície zvládnu skoro všetci opýtaní. Zvlášť náročná je časť, ktorá nasleduje za slovami “ktorej veľkosť sa rovná”. Tú sa dozviete len od málokoho. Je totiž omnoho ľahšie naučiť sa definíciu naspamäť ako jej porozumieť. A ak sa niečo naučíme naspamäť, je veľká pravdepodobnosť, že to skôr “šťastne” zabudneme, ako keby sme tomu rozumeli.

Táto úloha by práve mala viesť k pochopeniu Archimedovho zákona. Ak by ste totiž chceli nahradiť každé slovíčko z definície nejakým synonymom začínajúcim písmenom “k” (spôsobom ako začiatočníci prekladajú texty z a do cudzieho jazyka), asi by sa vám to nepodarilo. Na splnenie požiadaviek zo zadania je nevyhnutné text definície transformovať, použiť opisný štýl. Teda je nutné zamyslieť sa nad tým, o čom táto veta hovorí, čo vyjadruje.

Túto úlohu som zadala žiakom v jednej prvej triede štvorročného gymnázia a jednej kvinte osemročného gymnázia – v skratke dvom prváckym triedam ako nepovinnú domácu úlohu. O tom, že sa im úloha páčila, svedčí aj ten fakt, že žiaci sa začali aj medzi sebou cez prestávky (dúfam, že nie aj cez hodiny) rozprávať štýlom “rovnaké prvé písmená”. Teda napríklad: “tabuľu treba trieť trochou tekutiny”, čo v preklade znamená, že treba utrieť tabuľu alebo “fyzika fuč, fčera film frčal”, čo nasvedčuje tomu, že daného žiaka na fyzike netreba vyvolať, lebo by nám mohol porozprávať jedine o filme, ktorý včera pozeral.

A k čomu sa žiaci dopracovali, samozrejme iba niektoré ukážky:

• Kvantum kvapaliny, ktoré kvôli klesajúcemu kvádru kvapká kol, koreluje ku kompenzácii klesania.
• Niektorí použili slovník cudzích slov: Konkrétna kontrasila, ktorá koreluje kapacite kvádra klesajúceho kvapalinou, kongruentuje konklúzii kvanta kvapaliny kvádrom kompresovanej. (A ešte slovník, čo som značne ocenila: korelácia – vzájomný vzťah, kongruencia – zhoda, súhlasnosť, konklúzia – konečný výsledok, záver, kvantum = kapacita – množstvo, objem, kompresovaná – stlačená, vytlačená.)
• Stručne, jasne, vtipne: Kameňom klesajúcim kvapalinou kmása kontrasila, ktorá kradne kameňu kilogramy.

Niektorí využili úľavu, že jedno- a dvojpísmenové slová sa nemusia začínať na “k”: Keď kváder klesne do kadičky s kvapalinou, na kváder sa koncentruje F kolmo kuvrchu, a ktorá kope kváder v kvapaline kolmo kuvrchu kadičky s kvapalinou. Autor bol (verím, že už nie je) presvedčený, že slovo “kuvrchu” napísal správne.

A našli sa aj krásne skomoleniny slov, ktoré sa však na “k” začínali: kuľahčené ako náhrada za nadľahčované, kuveľkosť namiesto veľkosť alebo hydrostatická zamenené slovom kohydrostatická, čo síce znie dobre ale nemá žiadny význam.

Veľmi náročné bolo hodnotenie tejto úlohy. Ako nepovinná úloha pri bodovom hodnotení mohla byť ocenená 2 bodmi z nuly. Pôvodný zámer hodnotiť ju priamo na hodine po prečítaní žiakom mi nevyšiel, pretože som žiakom jednoducho nerozumela – akoby hovorili nejakou inou rečou. Preto som si musela ich Archimedove zákony vyzbierať a doma si ich v kľude a so slovníkom cudzích slov ešte raz prečítať a ohodnotiť. Ukázal sa ďalší prínos tejto úlohy – žiaci si obohatili slovnú zásobu o cudzie slová začínajúce písmenom “k”.

Učiteľ by žiakom nemal zadávať úlohy, ktoré nevie sám vyriešiť. Preto som si dala tú námahu a pokúsila som úlohu vyriešiť aj ja. Nečakajte na formuláciu Archimedovho zákona, ktorá by mala byť na vyššej úrovni ako žiacke len preto, že som učiteľka. Pri takýchto úlohách, možno ich nazvať tvorivými, totiž nemusí platiť, že o kvalite riešenia rozhoduje úroveň vedomostí. Preto ešte raz – nečakajte nič extra.

Keď kúsok kameňa kotlu kladieš, kameň kotol kvačí, klátí. Keď kotlu kalich kvapiek kvapneš, kvačenie, klátenie kotla kameňom klesne.

Moja formulácia síce nevyjadruje plné znenie Archimedovho zákona, ale iba časť, že teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované.

Na záver iba toľko, že hodiny fyziky vôbec nemusia byť nudné a nezaujímavé. Je veľa možností ako ich spestriť. Táto úloha ukazuje len jednu z nich.

A aby som nezabudla. Ak niekedy stretnete človeka, ktorý bude často používať slová začínajúce na “k”, tak to bude s veľkou pravdepodobnosťou môj žiak.

(K.Velmovská)

[1] Vachek, J. a kol.: Fyzika pre 1. ročník gymnázia. SPN, Bratislava 1984.