Klub astronómov

Bývate v okolí Martina a  radi sa dívate na nočnú oblohu? Potom si rozhodne nemôžete nechať ujsť návštevu astronomického observatória Klubu astronómov pri gymnáziu Viliama Paulíny Tótha, ktorý vedie stredoškolský profesor fyziky Ivan Šabo. My, aj keď nie sme z okolia Martina, sme mali to šťastie, že sme mohli stráviť tri dni s pánom Šabom a nahliadnuť do jeho učiteľskej “kuchyne”. Túto reportáž sme zostavili zo svojich zážitkov a z fragmentov rozhovorov s pánom profesorom.

V pondelok večer sme vystúpili z autobusu pri Martinskej pošte a vydali sme sa smerom ku gymnáziu. Vedeli sme, že Klub astronómov sa nachádza niekde v jeho blízkosti, ale nevedeli sme kde presne. Zastavili sme okoloidúcu pani a  spýtali sme sa jej na cestu. Akonáhle začula meno “Šabo”, rozjasnili sa jej oči a oznámila nám, že pán Šabo bol jej profesor fyziky (“ ...toho Šaba tu snáď pozná každý...” pomysleli sme si. Ako neskôr vysvitlo, neboli sme tak ďaleko od pravdy). Po jej vysvetlení sme Klub astronómov už ľahko našli. Práve prebiehalo večerné pozorovanie súhvezdí jarnej oblohy šiestakmi ZŠ. Na terase sme strávili asi 30 minút. Neviete si ani predstaviť, ako dobre nám potom padol horúci čaj a sušienky, ktoré nás už čakali v triede.

sabo.gif - 12953 Bytes

“V súčasnosti organizujem dva krúžky. Klub astronómov a fotografický krúžok,” hovorí Ivan Šabo, ktorý spolu s Miroslavom Maťašom Klub astronómov zakladal (www.gymmt.sk/~astro). “Napríklad mám dve skupiny astronómov. Tí najmenší sú šiestaci. Z každej skupiny ten najšikovnejší je jej vedúci. Tú čo ste videli ako vedúcu krúžku bola tretiačka (šesťročného gymnázia = prváčka klasického gymnázia). Iba vedúci krúžku majú právo vojsť do tej miestnosti, kde je počítač, môžu tlačiť, skenovať.”

Takmer všetky prístroje a zariadenie získal Klub od sponzorov, spravidla bývalých žiakov alebo ich rodičov. Zo sponzorských príspevkov sa financuje aj prevádzka Klubu astronómov. “Chodia sem exkurzie zo základných škôl na pozorovanie súhvezdí a hmlovín, s astronómami robíme mnohé súťaže. Z detí každý dostane nejakú cenu (tričká, predplatné Kozmosu, kľúčenky, perá), ktoré získavame od sponzorov. Každý kto príde, niečo dostane...”

Neviem, či je to dobré, neviem, či je to zlé, ale mne sa to osvedčilo.”

Na hodinách fyziky, ktoré sme mali možnosť vidieť, sme si všimli, že niektorí zo študentov vstávajú zo svojich miest, nosia pomôcky, pomáhajú svojim spolužiakom, keď si nevedia rady. Na jednej hodine dokonca začali s výkladom, ktorý si pripravili. My sme síce tušili, o čo ide, ale úplne jasno sme mali až po týchto Šabových slovách:

“Na šesťročnom gymnáziu po prvých triedach sa mi vykryštalizovala skupina veľmi šikovných, nadaných žiakov. Prečo by som týchto žiakov trápil skúšaním, keď oni sú stopercentne lepší ako tí ostatní? Vytvoril som z nich skupinu a nazval som ju fyzikálna skupina. Do nej sa musia žiaci sami prihlásiť, ja ich otestujem. Títo žiaci mi pomáhajú pri príprave hodín, tvorbe a opravách písomiek. Oni sa vďaka tomu cítia byť čosi viac, a to je úžasný motivačný prvok. Členovia fyzikálnej skupiny nie sú skúšaní a majú automaticky jednotku, len raz v polroku píšu aj oni písomku, kde si ich preverím. Pokiaľ v písomke neuspejú alebo zistím, že nie sú dostatočne aktívni, zo skupiny ich vyradím. To sa často nestáva, lebo ja ich upozorním. Oni potom pridajú, lebo keby som ich vyhodil, strašne by sa hanbili. Ostatní žiaci im nezávidia, lebo vidia, že sú lepší a skôr ich žiadajú o radu a pomoc.

Každý z fyzikálnej skupiny sa musí zúčastňovať prípravy písomiek. To znamená, že navrhne vlastnú verziu písomky aj s návrhom hodnotenia. Z týchto návrhov ja zostavím konečnú písomku. Fyzikálna skupina ju aj opraví a oboduje, ja to doma potom skontrolujem, aby sa náhodou nestalo, že by niekto niekomu pridal nejaký bod.”

Šabove kufríky

Šabove kufríky sú pomerne populárne v učiteľskej obci na Slovensku. My sme mali tiež možnosť do nich nahliadnuť a vidieť niekoľko fyzikálnych pokusov, kúziel a trikov naživo. Obsah kufríkov pripomínal neporiadok na dedkovej povale: drôtiky, loptičky, zvončeky, baterky, magnety... S týmito vecami sa dajú robiť hotové zázraky. Ale hlavne: sú takmer zadarmo.

“Vzťah k jednoduchým pomôckam majú najmä mladší žiaci. Túto šancu treba využiť, lebo tí starší sa na zbieranie “blbostí” pozerajú s odstupom. Každý žiak má malý sáčik, do ktorého si odkladá guličky, drôtik, špagátik, pliešok... Tento sáčik nosia stále so sebou na fyziku. Pokiaľ si takto zvyknú pracovať, potom sa už v gymnaziálnych triedach nehanbia. Takýmto spôsobom sa dá získať napríklad ľahko elektromer. Tieto sa často vyraďujú z prevádzky a vždy sa nájde niekto z triedy, kto má k nim prístup. Taký elektromer obsahuje jednu cievku, druhú cievku a nádherný hliníkový kotúč, s tým sa dajú robiť zázraky… Alebo napríklad im poviem: máte doma autíčko? Vyberte z neho motor! S tým sa dajú robiť nádherné veci. A takto sa postupne veci do sáčika zbierajú. Takéto hranie sa, vytváranie fyzikálnych pomôcok rozvíja tvorivosť. Alebo napríklad stojany: my máme nejaké k dispozícii, ale povedal som im: doneste si nejaké vlastné, napríklad z lega. Mali ste vidieť tie nádherné stojany! Takže vidíte, že sa to dá spraviť a odporúčal by som to aj ostatným kantorom."

Jednoduché pokusy, ktoré pán Šabo zozbieral, sa budú postupne objavovať na internetovskej stránke www.gymmt.sk/~astro/ za odkazom “Jednoduché experimenty z fyziky”.

Jasné pravidlá hry

“Vo vzťahu k žiakom sa snažím o otvorenosť: žiaci vedia presne, kedy bude ktorá písomka, majú k dispozícii štandardy (veď to nie je tajný materiál), vedia, kedy sa bude ktorá látka preberať a z čoho budú skúšaní. Pred každým praktikom sa píše test a na konci školského polroku sa píše zo všetkých praktík. Existujú tri stupne úspešnosti (10% - nevyhovel, spravidla nie je pripravený, síce môže merať, ale jeho práca sa neuznáva, 50% - napríklad keď mal veľkú odchýlku a nevysvetlil, prečo. Vysvetlenia typu “zle sme merali” neuznávam, to znamená, že nie je pripravený. 90% - žiak je pripravený). Praktiká považujem za veľmi dôležité, študentov sa snažím viesť ku korektnosti, falšovanie dát u mňa nemá zmysel.”

Všimli sme si, že žiaci naozaj nemuseli venovať veľa času “administratívnej” práci, väčšinu času pracovali s prístrojmi, spracovávali dáta. Základnú prípravu dostali vytlačenú z počítača, dopisovali len výsledky meraní, vlastné postrehy, vysvetlenia a záver.

“Tento faktor kamarátskeho vzťahu je tam strašne dôležitý”

“Sú prázdniny, a Martin mi povedal: “Zavolajte prosím Vás, môjmu otcovi! Ja nechcem ísť do Chorvátska! Ja tu budem s Vami celé dva týždne.” Tak som otcovi potom nevolal, viete, ja som ho učil, ale volal som mame (smiech). Nakoniec to s pochopením prijali.

Alebo napríklad: celé prázdniny aj s Tónom pracovali v Žiline, umývali autá. Každý večer, keď prišiel o pol siedmej, mi zatelefonoval, či nejdeme pozorovať. Do desiatej sme boli vo hvezdárni. To sa mi ešte nikdy nestalo, že by ma študenti cez prázdniny naháňali...”

(P. Barica, M. Klimo)

[ Predchádzajúci článok | Úvodná strana | Nasledujúci článok]