O mne
Čo som zač?
Volám sa Matúš Medo. No, to nebola príliš bystrá veta. Skúsim to inak. Robím PhD vo fyzike na FMFI UK v Bratislave. Ani toto nebolo extra svetoborné, že?. Najlepšie asi bude tieto oficiálne kecy ukončiť.
Kde bývam?
No, pôvodom som Košičan. Náš krásny panelák stojí na okraji jednej z malebných častí Košíc, na sídlisku Ťahanovce. Ak mám byť konkrétny, adresa je: Pekinská 13, 040 13 Košice. Ako ale vyplýva z minulého odstavca, bývam (prechodne) aj inde, a to v tom slávnom študentskom mestečku v Mlynskej doline, ktoré je obklopení šírymi smetiskami a svorkami mačiek. Moja adresa na internát je: Matúš Medo, ŠDĽŠ AD-K 84, Staré Grunty 36, Mlynská Dolina, 842 25 Bratislava.Mala oprava "Kde bývam?"
Že som pôvodom Košičan, to nie je tak celkom pravda. Že prečo? To, že som sa narodil v Prešove ma predurčilo k tomu, aby som tam strávil niekoľko ďalších rokov života. Koľko ich vlastne bolo? Dva? Tri? Neviem, jedna z mála vecí, ktorú si odtiaľ pamätám je veľká čerešňa (bola to vôbec čerešňa?) na dvore nášho domu, ktorý stojí na ulici 17. novembra. Z Prešova ma zavialo ďaleko na západ, až k Trenčínu do Nového Mesta nad Váhom.Tam som mal jediný raz v živote šťastie bývať v rodinnom dome. S priestrannou záhradou, z ktorej neskôr (po našom odsťahovaní) odhryzla riadny kus výstavba nového paneláku. Ani teplo rodinného krbu (prísamveru sme mali krb!) nedokázalo zabrániť našej rodine v sťahovaní do nového sveta - do Košíc. Tesne pred mojim nástupom do školy sme sa ocitli v stiesnenom klaustrofobickom byte uprostred sídliska Terasa. Bohovia boli na našej strane a podarilo sa nám z neho dostať po púhych piatich rokoch. A tak sa stalo, že sme sa ocitli v raji na zemi - na sídlisku Ťahanovce...
Odkiaľ a kam?
Na to druhé odpoveď nemám. Aspoň, že viem odkiaľ. Teda - čo mám za sebou? Základnú školu na Kežmarskej ulici 30, kde ma trápili Hviezdoslavovým Kubínom a dúfali, že zo mňa raz niečo bude. Podarilo sa mi tam dostať do matematickej triedy, ktorá nebola až taká matematická, ako by sa dalo dedukovať z jej názvu, no bola pre mňa dobrým začiatkom pre...Pokračovanie na povšimnutia hodnom gymnáziu Poštová 9. Štyri roky také krátke, také dávne... Také dobré. No jasne. A čo že som celý ten čas robil? Dobre sa bavil, pomáhal organizovať Malynár (to je taka matematická súťaž pre štvrtákov až šiestakov ZŠ), obehal kopec sústredení (sústredenie = výborný spôsob ako byť týždeň mimo školy a užiť si pri tom), trošku riešil fyzikálnu olympiádu a tak.
Predsa len - "Kam?"
Keď ja ale fakt neviem! Naozaj - študujem štvrtý rok fyziku a to preto, lebo ma predsa len celkom baví, určite viac ako hocičo iné, čo ponúkajú ostatné vysoké školy. O chvíľku príde piaty ročník a spolu s ním príde problém. Na moju veľkú smolu som totiž doteraz neprišiel na to, čo vlastne chcem a tým pádom príliš netuším, čo mám pre to urobiť. Tak sa teda aspoň snažím pomôcť tomuto svetu účasťou na organizovaní korešpondenčných seminárov Strom a FKS.
Baví ma niečo?
Verím, že si na základe predchádzajúceho odstavca o mne nikto nemyslí, že som nejaký zakomplexovaný depresívny suicider (aj keď nepopieram, že táto domnienka môže byť v niektorých smeroch oprávnená). Naozaj sú na svete veci, ktoré ma bavia. Tak napríklad hudba. Čím lepšia, tým lepšie, často mi práve tá dokíže zlepšiť níladu - vrelo takúto terapiu odporúčam. Keď si človek spieva, svet je hneď znesiteľnejší.Skvelé je aj cestovanie, má jedinú chybu - celkom dosť stojí. Nedá mi nespomenúť moju starú (napriek všetkým prísloviam už miestami dosť hrdzavú) lásku astronómiu, pretože také nočné posedenia fakt majú čosi do seba. Bokom nemôžu ostať ani už toľkokrát spomínané semináre STROM a FKS. A, čert to ber - aj tá fyzika ma vlastne baví. Ani dobrá kniha nie je na zahodenie, no v poslednom čase pri čítaní zaspávam a tak mi ide celkom pomaly. Rád zisťujem, čo sa deje vo svete (čítam noviny) a hrávam futbal. Aby som nezabudol - baví ma aj jar. A dobrí ľudia.