05 - Perá do ruky, ide sa podpisovať
10. 01. 2015
Aby sme stihli vlak do Wilu o ôsmej ráno, 25. novembra sme Ondreja a Peťka odovzdali v škôlke skôr než zvyčajne. Po čosi viac než dvoch hodinách cesty sme vystúpili vo Wile. Tam nás už čakal náš obľúbený zástupca freshhausu (je načase prezradiť meno: Anton Gauch) a odviezol nás k nim do firmy (zvládli by sme to aj pešo, program bol ale plný a každá minúta dobrá). Cestou nám prekvapený vravel, že včera šiel okolo nášho pozemku a našiel tam už konštrukciu, ktorá vyznačuje polohu a veľkosť domu. Také čosi sa tu robí pri každej stavbe, aby mohli susedia vidieť, čo presne sa tam chystá.
V centrále firmy to už išlo jedno za druhým. Najprv ešte raz prejsť pracovnú zmluvu a jednotlivé položky výslednej ceny domu. Podpísať zmluvu. Otvoriť fľašu šampanského a pripiť si na úspešný priebeh. Dostali sme aj veľkú kyticu vo firemných farbách (to sme si uvedomili až neskôr vo vlaku cestou domov) a model domu vytlačený na 3D tlačiarni.
Potom prišlo mladé ucho s obrovským štósom papierov - to boli všetky formuláre, ktoré treba vyplniť, zaslať na najrôznejšie úrady, a potom dúfať, že nikto nebude mať nič proti a stavba bude povolená. Podpísali sme sa hádam stokrát a bolo. Potom nám prišla slečna vysvetliť, že freshhaus môže chcieť použiť fotky z našej stavby ako aj z výsledného domu vo svojich reklamných materiáloch a napríklad aj na svojej facebookovej stránke. Potom prišiel ktosi ďalší a porozprával nám, čo nás čaká pri vyberaní prevedenia domu (zvonka, vnútri - k tomu sa ešte dostaneme). Dostali sme obrovský fascikel, v ktorom bola pracovná zmluva, projekt domu, a nejaké ďalšie podklady. Po skoro troch hodinách bolo hotovo. Šli sme s naším zástupcom na rozlúčku do reštaurácie na obed (jeho práca sa skončila podpisom zmluvy) a potom rýchlo na vlak, aby sme ešte stihli stretnutie ohľadom sauny v Berne. Potom sme vyzvihli deti zo škôlky (dlhší pobyt na nich nezanechal nijaké zlé stopy) a zvyšok večera už prebehol ako zvyčajne.
