11.7 Konštruktivizmus a jeho aplikácia do vyučovania fyziky

Viera Lapitková FMFI UK Bratislava

 

V histórii vyučovania fyziky možno zaznamenať najmenej päť názorov na spôsob, ako má  byť proces vyučovania koncipovaný. Za najstarší spôsob sa považuje vyučovanie, osnované ako výklad s dominantným postavením učiteľa; tzv. “odovzdávanie“  sformovaných vedomostí žiakom.

Postupne sa názory na vyučovanie fyziky vyvíjali, viac sa prihliadalo na praktickú činnosť žiakov, na pokusy, zohľadňovali sa skúsenosti žiaka, jeho premýšľanie o prírodných javoch. Tým sa menila aj úloha učiteľa.

 

Dnes sa chápe prírodovedné vzdelávanie ako konštruovanie poznatkov žiaka. Učiteľ pomáha, uľahčuje žiakom pochopiť prírodné javy, konštruovať pojmy. Žiaci, organizovaní v skupinách, samostatne objavujú súvislosti medzi pojmami. Učenie sa chápe aj ako individuálny, aj ako sociálny proces (Young 1997).

Konštruktivistické poňatie učenia a vyučovania je založené na zložitom konštrukčnom procese, v ktorom je výber, organizácia a interpretácia podnetov závislá od predchádzajúcej žiakovej skúsenosti. Tvorba poznatkov je v každom žiakovi individuálna a ich úroveň nie je u každého žiaka rovnaká. (Briscoe –  La Master 1991) 

Uvedené predstavy o vyučovaní podmieňujú aj tvorbu pedagogických dokumentov, ako sú učebné osnovy, vzdelávacie štandardy, a didaktických pomôcok, ako učebnice, metodické príručky a ďalšie materiály, s ktorými však môže učiteľ účinne pracovať len vtedy, ak je na túto prácu  pripravený.

Realizácia naznačených trendov vo vzdelávaní prírodných vied si vyžaduje zdatné tímy zložené tak z radov vedeckých pracovníkov, ako aj učiteľov z praxe, dlhodobú teoretickú prípravu a experimentálne overenie vypracovaných programov vzdelávania na školách.

 

Poznámka Trendy, ktoré sme maznačili, umožňujú zostaviť vyučovacie programy. Podľa jednoho z nich sa vyučuje aj u nás – je to program integrovaného vyučovania prírodovedných predmetov FAST. Program FAST (Foundational  Approaches in Science Teaching) má medzinárodný charakter. Vznikol približne pred 30 rokmi (1966) v oddelení Curriculum Research and Development  Group (CR & DG) na Universite of Hawaii a dnes a podľa neho vyučuje v 38 štátoch USA, v Austrálii, Kanade, Japonsku, Novom Zélande, Rusku, Indonézii, Maroku, Spojených arabských emirátoch, Singapúre a aj u nás.

Na odborných fórach je program FAST označovaný ako projekt tretieho tisícročia.

 

Konkrétnu aplikáciu teórie konštruktivizmu do obsahu vyučovania fyziky uvedieme z tohto programu, ktorý je u nás overený a dosahujú sa s ním dobré vzdelávacie výsledky v oblasti prírodovedných predmetov. (TIMSS 1999, 2000)

 

 

Pedagogická stratégia založená na konštruktivizme

 

Teoretické východiská FASTu spočívajú v prácach J. Deweya, K. Lewina, J. Piageta, J. Brunera,  L. Vygockého,  H. Gardnera, D. Kolba a ďalších. Myšlienky z prác uvedených autorov dali základ teórii pedagogického konštruktivizmu. (Young 1998)        

Podľa K. Lewina a H. Gardnera (1991) žiak vstupuje do vyučovania  už s predbežne sformulovanými predstavami.

Deti si začínajú vytvárať súbor predstáv, očakávaní a vysvetlení sveta okolo seba ešte dlho predtým, než začnú chodiť do školy. Majú priamu skúsenosť s mnohými javmi, s ktorými sa každodenne stretávajú, napr. s plávaním a potápaním telies, so zmenami skupenstva látok či s prejavmi gravitácie a pre mnohé z nich majú aj vlastné vysvetlenie. Pretože sa také predstavy a vysvetlenia spravidla líšia od vedeckých názorov, nazývame ich naivnými predstavami.

 

Naivné chápanie sveta býva často hlboko zakorenené a musí sa prehodnotiť a prekonať, aby ho mohlo nahradiť nové chápanie. (Young 1997).

Podľa F. M. Pottengera „FAST využil konštruktivistickú psychológiu pri tvorbe svojho obsahu ako didaktický základ“.

Náš model vychádza z nasledovných predpokladov:

 

       vzdelávanie je proces individuálneho budovania vedomostí na základe skúseností a premýšľania;

       budovanie vedomostí sa uskutočňuje vtedy, keď sú predchádzajúce vedomosti preformulované, pretože sa spájajú s novými informáciami;

       zmyslové skúsenosti sa aktívne triedia, interpretujú a spájajú pomocou vrodených  mechanizmov a tiež prostredníctvom mechanizmov neskôr získaných;

       emócie, záujem a zvedavosť, to všetko hrá úlohu pri výbere toho, ktorá zmyslová skúsenosť sa stane súčasťou novej skladby vedomostí;

       tvorba nových vedomostí môže vzísť z osobnej účasti na javoch v prírode, zo zážitkov zámerne organizovaných a sprostredkovaných inou osobou (vyučovaním) alebo z vnútorného spájania informácií už uložených v pamäti.“ (Pottenger 1997, s.6)

 

 

Vyučovacie stratégie používané v projekte FAST sa začínajú poukazovaním na anomálie alebo záhadné situácie, aby sa vyvolal kognitívny konflikt medzi skúsenosť