11.3 Vyučovacie ciele

Spoločnosť, organizuje svoje vzdelávanie prostredníctvom svojich volených a štatutárnych orgánov. Tieto orgány zriaďujú školy, ktorými prechádza spoločnosť a tiež školy vzdelávajúce učiteľov. Vzdelávaním sa má v spoločnosti dosiahnuť určitý stav, ktorý zodpovedá jej okamžitým materiálnym a intelektovým potrebám a umožňuje jej ďalší rozvoj.

Školy a ich vzdelávacie programy majú určité vzdelávacie a výchovné ciele, ktoré sú sformulované v profile absolventa. Tieto ciele sú ovplyvnené spoločnosťou, úrovňou vedy, typom a druhom školy. Na splnenie cieľov školy vplýva kvalita vyučovania každého predmetu (napr. osobnosť učiteľa, vyučovacie metódy a formy,  aké učebné činnosti vykonáva žiak, ako je do poznávacieho procesu zainteresovaný).

Vyučovacím cieľom označujeme zamýšľanú zmenu osobnosti žiaka, ktorá má byť dosiahnutá v procese vyučovania a učenia. Stanovujú sa pre každý jednotlivý vyučovací predmet na začiatku vzdelávacieho kurzu, teda spravidla na začiatku každého školského roku. Presná formulácia vyučovacích cieľov na začiatku vzdelávacieho kurzu je jednou z najdôležitejších úloh učiteľa. Vyučovacie ciele predurčujú sprostredkovanie poznatkov v celom rozsahu kurzu. Dobre formulované a pri vyučovaní predmetu dôsledne sledované vyučovacie ciele, sú prvou z podmienok dosiahnutia dobrého vzdelávacieho výsledku.

Poznámka Aj každý jednotlivec – človek v každom veku – má svoje životné ciele, ktoré ho motivujú  k zámernému konaniu, k zvládnutiu potrebných poznatkov a k formovaniu schopností a návykov potrebných na dosiahnutie cieľa. Napr. dieťa v materskej škôlke povie, že chce byť kozmonautom, alebo pani učiteľkou, ale počas dospievania svoje názory a s nimi spojené ciele prehodnocuje a mení, najmä v období voľby povolania.

Ak je človek presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia a jeho činnosť je cieľavedomá a vytrvalá, môže sa jeho želanie aj zrealizovať, ako je známe o mnohých špičkových športovcoch, vedcoch, hercoch a pod.

Učiteľ by sa mal často zamýšľať aj nad tým, do akej miery sú vyučovacie ciele, ktoré si stanovil, v súlade s cieľmi, ktoré v sebe nosia jeho žiaci a čo chce a čo môže urobiť, aby sa žiaci s jeho vyučovacími cieľmi stotožnili. 

 

Z histórie sú známe rôzne názory na vyučovanie a vyučovacie ciele, napr.:

           Vyučovanie je výklad, odovzdávanie poznatkov učiteľa žiakom. (V minulosti bol považovaný za najrýchlejší a najjednoduchší spôsob, ako vyučovať).

           Vyučovanie je zložitý postup, treba ho rozložiť do malých dávok a vysvetliť osve, pretože cieľom je naučiť (podobne ako lineárny program).

           Vyučovanie je osobná skúsenosť. Ak nemá žiak konkrétny objekt v rukách, tak sa nemôže naučiť, nemôže porozumieť súvislostiam. (Tento prakticizmus bol donedávna veľmi uznávaný). 

           Vyučovanie je vzdelávací cyklus. Metodika odovzdávania nových poznatkov má takúto postupnosť:

1.            vysvetliť žiakovi čo má robiť,

2.            oznámiť postup práce,

3.            precvičiť pri rôznych aplikáciách. (V súčasnosti veľmi častý postup.)

 

           Vyučovanie ako objavovanie poznatkov. Učiteľ sa snaží pochopiť žiaka, jeho obraz o svete a priblížiť sa k nej, preto hľadá také formy ako skupinová práca, brainstorming, projektovanie, laborovanie, ktoré umožnia žiakovi prejaviť sa. Úlohou učiteľa je počúvať žiaka a reagovať na jeho výpovede prostredníctvom úlohových situácií. (Tento spôsob vyučovania je náročný na čas, na prípravu učiteľa, ale je významný pre rozvíjanie osobnosti žiaka. Zatiaľ je u nás zriedkavý.)

 

Vyučovacie ciele možno klasifikovať rôznymi spôsobmi. Časté je delenie do troch kategórií

           vzdelávacie ciele   kognitívne a operatívne,

           výcvikové ciele – psychomotorické) 

           výchovné ciele   afektívne,

 

Tieto kategórie sa medzi sebou líšia mierou zovšeobecnenia a významu. Splnenie určitých vyšších cieľov je viazané na dosiahnutie hierarchicky nižších, čiastkových cieľov, preto škola nemôže splniť svoj cieľ, ak ho neplní každý predmet.

V rámci predmetu fyzika, ak nie sú splnené ciele spojené s osvojením vybraných pojmov, vzťahov, zákonov a teórii na rôznych úrovniach porozumenia. Vrcholom takto na seba nadväzujúcich cieľov je všeobecný cieľ daného štúdia, ktorého dosiahnutie dáva žiakovi predpoklady (profil absolventa) smerovať podľa svojich životných plánov.

Pyramída vyučovacích cieľov určitého štúdia má preto vrchol, nazvaný všeobecný (inštitucionálny) cieľ, z ktorého sú odvodené predmetové ciele, na nižšej úrovni sú ciele tematických celkov a najnižšie sú ciele jednotlivých vyučovacích hodín, či ich úsekov, ktoré možno nazvať špecifické ciele.

V učebných osnovách predmetu fyzika sú sformulované ciele tematických celkov ako v základnej škole, tak i v gymnáziu. V pôvodných  metodických príručkách pre učiteľov fyziky boli formulované ciele aj pre jednotlivé vyučovacie hodiny. Takto „tvrde preddefinované“ ciele učiteľovej činnosti ponechávali veľmi málo miesta  pre tvorivý prístup k vyučovaniu.

Vo všeobecnosti možno prijať názor:

Formulácia vyučovacieho cieľa by mala vyplynúť z analýzy obsahu učiva a k vybraným cieľom by sa mal byť prispôsobiť výber vyučovacích metód a foriem.

 

Požiadavky na tvorbu vyučovacích cieľov

Podľa pedagogickej literatúry zameranej na všeobecnú didaktiku (pozri napr. Petlák 1997, kde sa cituje Turkova klasifikácia požiadaviek na ciele vyučovacieho procesu), správne formulovaný cieľ by mal „spĺňať  požiadavky

konzistencie,

primeranosti,

jednoznačnosti a kontrolovatelnosti“  a 

mal by „vyjadrovať žiacke výkony v pojmoch.“

 

Konzistencia cieľa  znamená, že v sústave cieľov je splnená požiadavka nadväznosti nižších cieľov na vyššie a tiež, že ciele zaradené v hierarchickom usporiadaní nižšie napomáhajú formovaniu cieľov zaradených hierarchicky vyššie. V inom prípade môže zvolený nižší cieľ dokonca brzdiť splnenie nadradeného cieľa.

Primeranosť cieľa je daná súladom požiadavky (čo chcem od žiaka) s možnosťami ich splnenia (časovými, výukovými prostriedkami, intelektuálnymi danosťami žiaka a pod.). Ciele majú byť náročné, ale splniteľné.

Vyjadrenie žiackych výkonov v pojmoch sa v pedagogickej literatúre interpretuje ako „.... nie opisovanie javov, ale ich vysvetľovanie žiakmi“. Uvádza sa príklad cieľa „Oboznámiť žiakov s vývojom zemskej kôry“, ktorý neuvádza „...čo sa má žiak konkrétne naučiť, čo bude musieť vysvetliť“.

Jednoznačnosť cieľa  súvisí s formuláciou, ktorá nepripúšťa iný výklad jeho zmyslu napr. rôznymi učiteľmi, alebo žiakmi.  Cieľ je formulovaný tak, aby presne určil, čo má žiak vedieť a na akej úrovni.

Kontrolovatelnosť cieľa je vlastnosť, ktorá umožňuje zistiť, či bol, alebo nebol cieľ dosiahnutý. Je pochopiteľné, že čím je cieľ na hierarchicky vyššom stupni, tým ťažšie je zabezpečiť jeho jednoznačnosť a tiež kontrolu splnenia.

 

Poznámka Súbor hierarchicky usporiadaných vyučovacích cieľov tvorí taxonómiu vyučovacích cieľov, ich vymedzovanie vo vzťahu ku konkrétnemu učivu vychádza z psychologicko –  pedagogickej teórie formálnych cieľov vyučovania. V didaktike fyziky bolo vytvorených niekoľko sústav výchovne-vzdelávacích cieľov fyzikálneho vzdelávania na úrovni základného a všeobecného vzdelania. Jednou z nich je i sústava cieľov školskej fyziky O. Lepila, obhájená v rámci základného výskumu v druhej polovici osemdesiatich rokov a publikovaná v metodickej literatúre (pozri napr. [71, 72, 87]) .

 

 

Nakoľko sa formujú a prehodnocujú názory na vzdelávanie mládeže priebežne, upravuje sa i sústava cieľov v konkrétnych vzdelávacích koncepciách. Pre učiteľov sú záväzné ciele toho druhu školy, na ktorom vyučuje. Tie bývajú definované v školských dokumentoch ako ciele učebného predmetu.  

Úlohou učiteľa je formulovať ciele na nižších úrovniach (na úrovni vyučovacích hodín, resp. tematických celkov) tak, aby boli konzistentné, primerané, jednoznačné a kontrolovatelné.

Tejto formulácii venujeme osobitnú pozornosť, pretože vyučovací cieľ, formulovaný v písomnej príprave učiteľa a kontrola jeho splnenia je rozhodujúca pri hodnotení kvality vyučovacej hodiny ako i cieľavedomej činnosti učiteľa a žiaka. Cieľ vyučovacej hodiny má byť sformulovaný tak, aby jednoznačne, primerane a konzistente určoval, na akej úrovni si má žiak osvojiť poznatky, nadväzujúce na danú tému.

 

Vyučovacie ciele predmetu fyzika  sú zamerané najmä na sústavu vybraných poznatkov, ktoré sú definované v obsahu tematického celku v učebných osnovách (kognitívne ciele) a s nimi spojených schopností, vyjadrujúcich úroveň činností, ktoré má vedieť žiak s poznatkami vykonať – sú zahrnuté do cieľov tematického celku v učebných osnovách (operatívne ciele). Možno ich porovnať s Bloomovou taxonómiou poznatkových úrovní.

Veľmi významné sú výchovné (afektívne). Učiteľ ich formuluje tak aby ovplyvnil nielen rozumovú, ale i citovú sféru žiaka, smerujúcu od záujmu k postojom. Pri realizácii týchto cieľov vedie učiteľ žiaka tak, aby ho naučil využívať poznanie získané vo vyučovacom predmete k vytváraniu vlastných a zdôvodnených postojov k javom každodenného života.

Poznámka V tejto súvislosti je treba si uvedomiť, že spoločnosť sa veľmi ťažko vyrovnáva napr. s výstavbou nových technických zariadení, ktorým nerozumie, najmä ak sa im niekto pokúsi nahovoriť, že by ich mohli ohroziť. Známe a aktuálne sú napr. neprimerané reakcie spoločnosti na výstavbu niektorých energetických zariadení – jadrových elektrární, ale aj vodných diel. Učiteľ by mal značnú časť svojich cieľov venovať aplikáciám fyzikálneho učiva do takých oblastí a učiť svojich žiakov formulovať argumenty vyplývajúce z ich fyzikálnych vedomostí, napr.

            skúste vypočítať, dokedy ľudstvu vydrží energia, ktorú získava spaľovaním fosílnych palív,

            vyhľadajte (v literatúre, na interenete,...) údaje o rádioaktívnom zamorení životného prostredia, ktoré pochádza z tepelných a na druhej strane z jadrových elektrární,

            porovnajte úroveň radiácie z cyklotrónového centra s prirodzeným pozadím prostredia, v ktorom žijeme,...