11.3 Vyučovacie
ciele
Spoločnosť, organizuje svoje vzdelávanie prostredníctvom svojich volených a štatutárnych orgánov. Tieto orgány zriaďujú školy, ktorými prechádza spoločnosť a tiež školy vzdelávajúce učiteľov. Vzdelávaním sa má v spoločnosti dosiahnuť určitý stav, ktorý zodpovedá jej okamžitým materiálnym a intelektovým potrebám a umožňuje jej ďalší rozvoj.
Školy a ich vzdelávacie programy majú určité vzdelávacie a výchovné ciele, ktoré sú sformulované v profile absolventa. Tieto ciele sú ovplyvnené spoločnosťou, úrovňou vedy, typom a druhom školy. Na splnenie cieľov školy vplýva kvalita vyučovania každého predmetu (napr. osobnosť učiteľa, vyučovacie metódy a formy, aké učebné činnosti vykonáva žiak, ako je do poznávacieho procesu zainteresovaný).
Vyučovacím
cieľom označujeme zamýšľanú zmenu osobnosti žiaka, ktorá má byť
dosiahnutá v procese vyučovania a učenia. Stanovujú sa pre
každý jednotlivý vyučovací predmet na začiatku vzdelávacieho kurzu,
teda spravidla na začiatku každého školského roku. Presná formulácia
vyučovacích cieľov na začiatku vzdelávacieho kurzu je jednou z
najdôležitejších úloh učiteľa. Vyučovacie ciele predurčujú
sprostredkovanie poznatkov v celom rozsahu kurzu. Dobre formulované a pri
vyučovaní predmetu dôsledne sledované vyučovacie ciele, sú prvou z
podmienok dosiahnutia dobrého vzdelávacieho výsledku.
Poznámka Aj každý jednotlivec – človek v každom veku – má svoje životné ciele, ktoré ho motivujú k zámernému konaniu, k zvládnutiu potrebných poznatkov a k formovaniu schopností a návykov potrebných na dosiahnutie cieľa. Napr. dieťa v materskej škôlke povie, že chce byť kozmonautom, alebo pani učiteľkou, ale počas dospievania svoje názory a s nimi spojené ciele prehodnocuje a mení, najmä v období voľby povolania.
Ak je človek presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia a jeho činnosť je cieľavedomá a vytrvalá, môže sa jeho želanie aj zrealizovať, ako je známe o mnohých špičkových športovcoch, vedcoch, hercoch a pod.
Učiteľ by sa mal často zamýšľať aj nad tým, do akej miery sú vyučovacie ciele, ktoré si stanovil, v súlade s cieľmi, ktoré v sebe nosia jeho žiaci a čo chce a čo môže urobiť, aby sa žiaci s jeho vyučovacími cieľmi stotožnili.
Z histórie sú známe
rôzne názory na vyučovanie a vyučovacie ciele, napr.:
–
Vyučovanie je výklad, odovzdávanie poznatkov učiteľa
žiakom.
(V minulosti bol považovaný za najrýchlejší a najjednoduchší spôsob,
ako vyučovať).
–
Vyučovanie je zložitý postup, treba ho rozložiť do
malých dávok a vysvetliť osve, pretože cieľom je naučiť
(podobne ako lineárny program).
–
Vyučovanie je osobná skúsenosť. Ak nemá žiak konkrétny
objekt v rukách, tak sa nemôže naučiť, nemôže porozumieť
súvislostiam. (Tento prakticizmus bol donedávna veľmi uznávaný).
–
Vyučovanie je vzdelávací cyklus. Metodika odovzdávania
nových poznatkov má takúto postupnosť:
1.
vysvetliť žiakovi čo má robiť,
2.
oznámiť postup práce,
3.
precvičiť pri rôznych aplikáciách. (V súčasnosti
veľmi častý postup.)
–
Vyučovanie ako objavovanie poznatkov. Učiteľ sa snaží
pochopiť žiaka, jeho obraz o svete a priblížiť sa
k nej, preto hľadá také formy ako skupinová práca, brainstorming,
projektovanie, laborovanie, ktoré umožnia žiakovi prejaviť sa. Úlohou
učiteľa je počúvať žiaka a reagovať na jeho
výpovede prostredníctvom úlohových situácií. (Tento spôsob vyučovania je
náročný na čas, na prípravu učiteľa, ale je významný pre
rozvíjanie osobnosti žiaka. Zatiaľ je u nás zriedkavý.)
–
vzdelávacie ciele – kognitívne
a operatívne,
–
výcvikové ciele – psychomotorické)
–
výchovné ciele – afektívne,
Tieto kategórie sa medzi
sebou líšia mierou zovšeobecnenia a významu. Splnenie určitých
vyšších cieľov je viazané na dosiahnutie hierarchicky nižších,
čiastkových cieľov, preto škola nemôže splniť svoj cieľ, ak
ho neplní každý predmet.
V rámci predmetu
fyzika, ak nie sú splnené ciele spojené s osvojením vybraných pojmov,
vzťahov, zákonov a teórii na rôznych úrovniach porozumenia. Vrcholom
takto na seba nadväzujúcich cieľov je všeobecný cieľ daného štúdia,
ktorého dosiahnutie dáva žiakovi predpoklady (profil absolventa) smerovať
podľa svojich životných plánov.
Pyramída vyučovacích
cieľov určitého štúdia má preto vrchol, nazvaný všeobecný
(inštitucionálny) cieľ, z ktorého sú odvodené predmetové ciele, na
nižšej úrovni sú ciele tematických celkov a najnižšie sú ciele
jednotlivých vyučovacích hodín, či ich úsekov, ktoré možno
nazvať špecifické ciele.
V učebných
osnovách predmetu fyzika sú sformulované ciele tematických celkov ako
v základnej škole, tak i v gymnáziu. V pôvodných
metodických príručkách pre učiteľov fyziky boli
formulované ciele aj pre jednotlivé vyučovacie hodiny. Takto „tvrde
preddefinované“ ciele učiteľovej činnosti ponechávali
veľmi málo miesta pre tvorivý
prístup k vyučovaniu.
Vo všeobecnosti možno
prijať názor:
Formulácia vyučovacieho cieľa by mala vyplynúť z analýzy obsahu učiva a k vybraným cieľom by sa mal byť prispôsobiť výber vyučovacích metód a foriem.
Podľa pedagogickej
literatúry zameranej na všeobecnú didaktiku (pozri napr. Petlák 1997, kde sa
cituje Turkova klasifikácia požiadaviek na ciele vyučovacieho procesu),
správne formulovaný cieľ by mal „spĺňať požiadavky
konzistencie,
primeranosti,
jednoznačnosti
a kontrolovatelnosti“ a
mal by „vyjadrovať
žiacke výkony v pojmoch.“
Konzistencia
cieľa znamená, že v sústave
cieľov je splnená požiadavka nadväznosti nižších cieľov na
vyššie a tiež, že ciele zaradené v hierarchickom usporiadaní nižšie
napomáhajú formovaniu cieľov zaradených hierarchicky vyššie. V inom
prípade môže zvolený nižší cieľ dokonca brzdiť splnenie nadradeného
cieľa.
Primeranosť
cieľa je daná súladom požiadavky (čo chcem od žiaka)
s možnosťami ich splnenia (časovými, výukovými prostriedkami,
intelektuálnymi danosťami žiaka a pod.). Ciele majú byť
náročné, ale splniteľné.
Vyjadrenie žiackych
výkonov v pojmoch sa v pedagogickej literatúre interpretuje ako
„.... nie opisovanie javov, ale ich vysvetľovanie žiakmi“. Uvádza sa
príklad cieľa „Oboznámiť žiakov s vývojom zemskej kôry“,
ktorý neuvádza „...čo sa má žiak konkrétne naučiť, čo bude
musieť vysvetliť“.
Jednoznačnosť
cieľa súvisí s formuláciou,
ktorá nepripúšťa iný výklad jeho zmyslu napr. rôznymi učiteľmi,
alebo žiakmi. Cieľ je formulovaný
tak, aby presne určil, čo má žiak vedieť a na akej úrovni.
Vyučovacie
ciele
predmetu fyzika sú zamerané najmä na sústavu
vybraných poznatkov, ktoré sú definované v obsahu tematického celku v
učebných osnovách (kognitívne ciele) a s nimi spojených
schopností, vyjadrujúcich úroveň činností, ktoré má vedieť žiak
s poznatkami vykonať – sú zahrnuté do cieľov tematického celku
v učebných osnovách (operatívne ciele). Možno ich
porovnať s Bloomovou taxonómiou
poznatkových úrovní.
Veľmi významné sú
výchovné (afektívne). Učiteľ ich formuluje tak aby ovplyvnil
nielen rozumovú, ale i citovú sféru žiaka, smerujúcu od záujmu k postojom.
Pri realizácii týchto cieľov vedie učiteľ žiaka tak, aby ho
naučil využívať poznanie získané vo vyučovacom predmete k
vytváraniu vlastných a zdôvodnených postojov k javom každodenného života.
Poznámka V tejto súvislosti je treba si uvedomiť, že spoločnosť sa veľmi ťažko vyrovnáva napr. s výstavbou nových technických zariadení, ktorým nerozumie, najmä ak sa im niekto pokúsi nahovoriť, že by ich mohli ohroziť. Známe a aktuálne sú napr. neprimerané reakcie spoločnosti na výstavbu niektorých energetických zariadení – jadrových elektrární, ale aj vodných diel. Učiteľ by mal značnú časť svojich cieľov venovať aplikáciám fyzikálneho učiva do takých oblastí a učiť svojich žiakov formulovať argumenty vyplývajúce z ich fyzikálnych vedomostí, napr.
– skúste vypočítať, dokedy ľudstvu vydrží energia, ktorú získava spaľovaním fosílnych palív,
– vyhľadajte (v literatúre, na interenete,...) údaje o rádioaktívnom zamorení životného prostredia, ktoré pochádza z tepelných a na druhej strane z jadrových elektrární,
– porovnajte úroveň radiácie z cyklotrónového centra s prirodzeným pozadím prostredia, v ktorom žijeme,...