Rok 1869 bol pre Maxwella významný aj tým, že za práce o vnímaní farieb a za optické výskumy mu Britská asociácia na svojom výročnom kongrese v Oxforde udelila Rumfordovu medailu. Znamenalo to, že sa oficiálne zaradil medzi najlepších britských fyzikov.

Zaujímavou epizódou v živote Jamesa Clerka Maxwella bolo prvé predvedenie farebnej fotografie v dejinách. Stalo sa to 17. mája 1861 na zasadaní Kráľovskej spoločnosti, kde prednášal o teórii troch farieb. Aby dokázal správnosť svojich teoretických záverov aj v praxi, nechal si od popredného britského fotografa urobiť tri fotografie trojfarebnej stuhy na čiernom pozadí. Jedna fotografia sa robila cez priezračnú nádobu s chloridom meďnatým, ktorý mal jasnú zelenú farbu, druhá cez jasno-modrý roztok meďného sulfátu a posledná cez jasno-červený roztok kyanidu železa. Na prednáške premietol pomocou zeleného, modrého a červeného svetla tieto obrazy na plátno a dostal farebný obrázok viacfarebnej stuhy. Bol to triumf trojzložkovej teórie.

Až o sto rokov neskôr, v máji 1961, sa ukázalo, ako to vlastne bolo s Maxwellovou farebnou fotografiou. Na konferencii, venovanej 100. výročiu predvedenia prvej farebnej fotografie, predniesol šokujúci referát anglický fyzik R. M. Evans. Za pomoci pracovníkov Cavendishovho laboratória a odborníkov firmy Kodak sa mu podarilo zreprodukovať podmienky Maxwellovho pokusu a analyzovať vlastnosti vtedy použitých filtrov a materiálov. Výsledok bol ohromujúci: pomocou dobových materiálov bol principiálne nemožné predviesť farebnú fotografiu. Vtedajšie materiály vôbec neboli citlivé na zelenú farbu, ba ani na červenú. Až po dlhotrvajúcom výskume sa podarilo fakt vysvetliť. Ukázalo sa, že bez toho, aby to vedel, Maxwell fotografoval v modrých a neviditeľných ultrafialových lúčoch, pričom treťou zložkou bola zelená farba obsiahnutá v modrej. Namiesto trojice farieb, ktorej zásadný význam chcel Maxwell dokázať, vytvorila farebnú fotografiu úplne iná trojica.