Philipp Eduard Anton Lenard sa narodil 7. júna 1862 v Bratislave. Jeho rodina prišla do Bratislavy z Tirolska. Philippov otec mal spolu s židovským podnikateľom Labanom veľkoobchod s vínom a firma Lenard a Laban začala medzi prvými v Bratislave vyrábať šampanské. Už ako trojročný prišiel Philipp o matku a jeho výchovu prevzala matkina sestra Anna, ktorá sa neskôr stala manželkou Philippovho otca. Na výchove malého chlapca sa vo veľkej miere podieľala aj stará mama Baumannová, ktorá Philippovi vštepila lásku a obdiv k veľkým duchom, ako bol Beethoven, Schiller a Napoleon.

Prvé vzdelanie dostal Philipp v rodičovskom dome. Keď mal 9 rokov, zapísali ho do ľudovej školy pri Dóme sv. Martina. Ako sám spomína, dostal tu dobré základy z kreslenia, geometrie a prírodných vied. Najviac naňho zapôsobili demonštrácie pokusov, ktoré na hodinách chémie predvádzal lekárnik Lucich. Doma si ich spočiatku opakoval, ale neskôr robil aj vlastné experimenty.

V roku 1876 nastúpil do 5. triedy bratislavskej reálky. Táto škola vznikla v Bratislave v roku 1850 ako priamy dôsledok revolučných udalostí z rokov 1848-49 a mala za cieľ vychovávať dorast pre rozvíjajúci sa priemysel. Bola to prvá škola nového typu v Rakúsko-Uhorsku. Matematiku učil Philippa Karol Polikeit, ktorý, ako sme spomínali v úvode, sa neskôr stal riaditeľom katolíckeho gymnázia v Bratislave a patril medzi priekopníkov röntgenológie v našom meste.

V šiestej triede pribudla k ostatným predmetom aj fyzika. Tú učil na reálke profesor Virgil Klatt. Jeho učiteľské pôsobenie sa vyznačovalo predovšetkým úsilím o priblíženie výučby životu a praxi, čo bolo charakteristické pre vtedajšie reálky. Klatt sa často označuje za priekopníka polytechnického vyučovania v Uhorsku. Na bratislavskej vyššej reálke vybudoval slušne vybavený kabinet. Keďže bol aj zručný mechanik, sám si zhotovil väčšinu prístrojov, s ktorými systematicky konal experimenty. Súčasťou vybavenia kabinetu bolo aj niekoľko induktorov, pričom najväčší mal dosah až 42 cm a údajne svojho času patril medzi najvýkonnejšie zariadenia v krajine. Klattov fyzikálny kabinet bol vybavený aj modernou odbornou literatúrou. Napríklad všetky ročníky časopisu Annalen der Physik z toho obdobia, ktoré dnes vlastní Univerzitná knižnica v Bratislave, pochádzajú z fyzikálnej knižnice mestskej reálky.

Práve skutočnosť, že vo fyzikálnom kabinete bratislavskej reálky bolo toľko najrozmanitejších prístrojov a že Virgil Klatt sa zaoberal aj výskumom, zrejme spôsobila, že sa o fyziku začal zaujímať jeho žiak Philipp Lenard. Sám o tom napísal: