Povolanie fyzik
Astronóm a astrofyzik sa zaoberá výskumom Slnka, slnečnej sústavy, medziplanetárnej hmoty, galaktickou i mimogalaktickou astronómiou. Môže sa zaoberať nebeskou mechanikou, ale aj skúmaním procesov na povrchu i vo vnútri nebeských telies. Uplatní sa vo hvezdárňach, planetáriách, ústavoch Slovenskej akadémie vied, na vysokých školách.
Geofyzik študuje Zem ako súčasť planetárneho systému. Zaoberá sa procesmi vo vnútri, na povrchu Zeme i v jej blízkom kozmickom priestore. Napr. určuje stupeň ohrozenia dôležitých lokalít z hľadiska seizmickej aktivity. Rozvíja metódy určovania nehomogenít elektrickej vodivosti povrchových vrstiev Zeme s cieľom lokalizovať ložiská plynu, nafty, nerastných surovín a pod. Laboratórne meria veľkosť magnetického poľa Zeme v minulosti, čím prispieva k poznaniu dávnej histórie Zeme.
Meteorológ a klimatológ študuje atmosféru Zeme, jej zloženie, vlastnosti a deje, ktoré v nej prebiehajú. Predpovedá počasie a študuje klímu a najmä jej zmeny v miestnych i globálnych rozmeroch. Výsledky jeho práce sú dôležité pre ľudskú činnosť - počnúc stavbou sídiel, priehrad, priemyselných podnikov, elektrární, letísk a pod. - končiac poľnohospodárskou výrobou, tvorbou a ochranou životného prostredia, turistikou atd.
Teoretický fyzik má rozsiahle vedomosti z teórie fyzikálnych javov v rôznych oblastiach fyziky. Môže pracovať v základnom výskume a účinne spolupracovať v aplikovanom výskume s ďalšími fyzikmi (špecialistami v iných oblastiach) aj inžiniermi pri riešení konkrétnych problémov praxe. Často navrhuje cesty na riešenie problémov a v mnohých prípadoch dokáže vylúčiť nesprávny smer aplikovaného výskumu.
Tuholátkar je fyzik, ktorý sa zaoberá vlastnosťami látok pevného skupenstva. Napr. výsledky teoretického a experimentálneho vyšetrovania polovodičov, polovodičových tenkých vrstiev, ovplyvňovanie ich fyzikálnych vlastností, vedie priamo k ich aplikáciám pri výrobe kvalitnejších elektronických prvkov i k tvorbe nových, s vopred určenými vlastnosťami.
Plazmatik študuje procesy prebiehajúce v čiastočne alebo úplne ionizovanom plyne (v plazme). S plazmou sa stretávame napr. v žiarivkách, v plynových laseroch, pri zváraní materiálov oblúkovým výbojom, používa sa pri výrobe polovodičových prvkov, integrovaných obvodov, obrazoviek, vysokoteplotných supravodičov, počítačových prvkov. Plazma hrá významnú úlohu pri výrobe nových materiálov, pri vytváraní nových vlastností povrchov a pod. Je nádejou pri realizovaní riadenej termojadrovej syntézy ako prakticky nevyčerpateľného zdroja energie.
Pokračovanie v čisle 1/99 Fyzikálnych Listov